SNS - Slovenská národná strana

Poslanci varujú krajiny EÚ, aby si plnili svoje záväzky v ekonomike

<< Predošlá aktualita

Ďalšia aktualita >>

Na mimoriadnom plenárnom zasadnutí Parlamentu v stredu 23. júna najskôr zhodnotil minulotýždňový samit predseda Európskej rady Herman Van Rompuy. Krajiny EÚ tam schválili stratégiu rastu ekonomiky EÚ do roku 2020 a posilnili kontrolu rozpočtových deficitov. Poslanci teraz žiadajú, aby sa dohodnuté záväzky plnili, pričom niektorí presadzujú, aby Komisia dohliadala, či sa tak deje.

 

Na samite, ktorý sa konal 17. a 18. júna v Bruseli, lídri krajín EÚ schválili stratégiu EÚ do roku 2020. Ide o program, ktorý by mal priniesť hospodársky rast, vyššiu zamestnanosť, podporu a výskumu, menej emisií či kvalitnejšie vzdelanie. Zástupcovia členských štátov sa tiež zhodli na posilnení Paktu stability a rastu, ktorý stanovuje pravidlá pre hospodárenie členov eurozóny. Viac sa budú kontrolovať rozpočty členských štátov a to predovšetkým výška deficitov. EÚ ako taká tiež bude na samite G20 v Toronte presadzovať zavedenie dane z finančných prevodov či špeciálne dane pre banky. V neposlednom rade by sa mala posilniť finančná regulácia.

 

"Či sme v eurozóne, alebo nie, sme od seba hospodársky závislí," uviedol na mimoriadnom plenárnom zasadnutí 23. júna Herman Van Rompuy. Ako ďalej podčiarkol, EÚ preukázala jasné odhodlanie zabezpečiť stabilitu eura. Predseda Komisie José Manuel Barroso zas víta rozhodnutia samitu v otázke hospodárskeho riadenia, finančného dohľadu, aj stratégie EÚ do roku 2020. Teraz je však podľa jeho slov potrebné realizovať dané záväzky v praxi.

 

Je čas plniť záväzky

Samit následne zhodnotili aj poslanci. Zástupkyňa ľudovcov, Corien Wortmann Kool z Holandska je presvedčená, že v čase krízy sú potrebné pevné základy eura. Zároveň ju však znepokojuje, ako budú krajiny EÚ plniť stratégiu do roku 2020 v praxi.

 

Švédska socialistka Marita Ulvskog zas poznamenáva, že riešenie na hospodársku krízu nenájdeme, pokiaľ sa nebudeme venovať aj ochrane životného prostredia. Úsporné opatrenia jednotlivých krajín by tiež podľa jej názoru mohli uviesť celú Európu do hlbšej recesie.

 

Líder liberálov Guy Verhofstadt z Belgicka je presvedčený, že "najdôležitejšie je to, kto bude kontrolovať a trestať členské štáty, ktoré si nesplnia svoje záväzky". Osobne sa zasadzuje za to, aby to bola Komisia.

 

Podobný názor predstavila aj spolupredsedníčka frakcie zelených Rebecca Harms z Nemecka. "Po rokoch diskusie sa teraz dohodneme na dohľade, no Rada ministrov hovorí, že nemôžeme umožniť, aby orgán dohľadu zasahoval. To je absurdné," podčiarkla.

 

Nižšie rozpočtové deficity

Britský konzervatívec Timothy Kirkhope zas v záujme eura a budúcnosti ekonomiky všetky

krajiny EÚ žiada, aby znížili svoje rozpočtové deficity. Len znížením verejného dlhu totiž podľa jeho názoru možno vytvoriť pracovné mesta a zabezpečiť hospodársky rast.

 

Lídra frakcie zjednotenej ľavice Lothara Biskyho z Nemecka znepokojuje, že zvyšovanie veku odchodu do dôchodku a škrty vo verejných službách povedú k vyššej chudobe.

 

Zástupca skupiny Európa slobody a demokracie Nigel Farage z Veľkej Británie sa zas pýta: "Koľko si ešte budú musieť krajiny vytrpieť pri úsilí naplniť tento euro-sen? Aká úroveň občianskych nepokojov je prijateľná, aby sa udržala mena, ktorá jednoducho nefunguje?"

 

 

23-06-2010

 
SNS Europsky parlament
EFD MELD
Nasi europoslanci Facebook
© Jaroslav Paška 2017

späť