SNS - Slovenská národná strana

Kosovo a Albánsko na ceste do EÚ?

Haag rozhodol. Kosovo je legálne (hnonline 22.7.2010)

<< Predošlá aktualita

Ďalšia aktualita >>

Medzinárodný súdny dvor v Haagu dnes rozhodol, že jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova neporušuje medzinárodné právo.

Deklarácia o nezávislosti Kosova neporušila medzinárodné právo, pretože medzinárodné právo neobsahuje zákaz takýchto deklarácií. Vyhlásil to dnes predsedajúci sudca Medzinárodného súdneho dvora (MSD) v Haagu Hisaši Owada v stanovisku o jednostranne vyhlásenej nezávislosti Kosova od Srbska.
     
Za takýto záver hlasovalo desať sudcov, štyria boli proti. Owada na pôde MSD prečítal právne stanovisko súdu na otázku  "či je jednostranná deklarácia o nezávislosti Kosova v súlade s medzinárodným právom".
     
Rada sudcov vyjadrila stanovisko na požiadavku Valného zhromaždenia OSN, ktoré v októbri 2008 podporilo požiadavku Srbska o prešetrení legálnosti kosovskej nezávislosti.

    
V súdnej sieni bol počas vyhlasovania rozsudku prítomný srbský minister zahraničných vecí Vuk Jeremič a kosovskú delegáciu viedol šéf diplomacie Skender Hyseni. Označený bol ako "autor jednostrannej deklarácie", pretože samozvaný štát Kosovo nie je členom OSN, pripomenul srbský spravodajský server RTS.


Rozhodnutie MSD nie je právne záväzné, bude mať však veľký politický význam. Kosovo zatiaľ uznalo 69 krajín sveta, vrátane 22 z 27 členských štátov EÚ. Doposiaľ tak neurobili Cyprus, Grécko, Rumunsko, Slovensko a Španielsko.

 

Kosovský parlament v roku 2008 napriek nesúhlasu Belehradu a Moskvy jednostranne vyhlásil nezávislosť od Srbska. Medzinárodný súdny dvor (MSD) v Haagu ako najvyšší súdny orgán OSN zverejní na žiadosť Srbska vo štvrtok 22. júla svoje právne stanovisko o legálnosti jednostranného vyhlásenia nezávislosti. TASR v tejto súvislosti prináša stručný profil Kosova:


DEJINY
Kosovo bolo najskôr obývané illýrskymi a thráckymi kmeňmi, neskôr ovládané Rímom a v 6. storočí n.l. ho osídlili Slovania. Na začiatku 13. storočia sa stalo súčasťou Srbského kráľovstva so zmiešanou populáciou Srbov a Albáncov. Dynastia Nemanjovcov urobila z Kosova duchovné centrum Srbska, pridelila pôdu pravoslávnej cirkvi a budovala kláštory, ktoré stoja dodnes.


ETNICKÉ ZLOŽENIE

Srbi tvorili väčšinu až do bitky na Kosovom poli, po ktorej si Srbsko podrobila Osmanská ríša. V priebehu ďalších 500 rokov mnohí Srbi odišli, zároveň rástol počet Albáncov, ktorí konvertovali na islam. Etnické zloženie Kosova začiatkom 20. storočia výrazne zmenili

vzájomné vyháňania a migrácia z Albánska. V období vyhlásenia nezávislosti tvorili Albánci 90 percent dvojmiliónovej populácie. V regióne zostalo asi 100.000 Srbov.


POLITIKA A HOSPODÁRSTVO

Vnútrozemské a - s výnimkou niektorých minerálnych zdrojov - chudobné Kosovo bolo autonómnou oblasťou socialistickej juhoslovanskej federácie a na základe ústavy z roku 1974 získalo de facto postavenie republiky. Etnické napätie eskalovalo v 80. rokoch, keď sa začala Juhoslávia otriasať a hospodárska situácia sa zhoršovala. Populista Slobodan Miloševič využil srbský nacionalizmus a po nástupe k moci v roku 1989 obmedzil práva kosovských Albáncov v oblasti vzdelávania a samosprávy. Štrajky, protestné akcie a násilnosti viedli k tomu, že Belehrad v roku 1990 v oblasti vyhlásil výnimočný stav a do Kosova vyslal armádu a políciu.


VOJNA

Kosovskí Albánci oficiálne požadovali nezávislosť od samostatne zorganizovaných volieb z roku 1992, v ktorých za prezidenta samozvanej republiky zvolili pacifistu Ibrahima Rugovu. Táto požiadavka bola ignorovaná, Srbsko medzičasom do roku 1995 zvádzalo boje v Chorvátsku a Bosne.
Koncom 90. rokov sa podpora obyvateľov presunula na v tom čase vytvorenú Kosovskú oslobodzovaciu armádu (UCK), ktorá odmietla Rugovovu politiku pasívneho odporu a začala gerilové boje proti srbským cieľom. V roku 1998 po veľmi tvrdej reakcii srbských síl do hôr ušlo 100.000 Albáncov a mocnosti NATO varovali Miloševiča, že nebudú akceptovať ďalšie kolo "etnických čistiek" na Balkáne.

Mierové rokovania vo Francúzsku stroskotali a v marci 1999 organizácia NATO spustila nálety na Juhosláviu. Asi 800.000 Albáncov utieklo alebo bolo vyhnaných do Macedónska a Albánska predtým, ako Miloševič po 78 dňoch bombardovania v júni 1999 ustúpil. Jednotky Belehradu sa z provincie stiahli a na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady č. 1244 sa Kosovo stalo prakticky protektorátom OSN. Bezprostredne po vojne z oblasti odišlo asi 180.000 Srbov.


VYHLÁSENIE NEZÁVISLOSTI

Parlament v Prištine 17. februára 2008 schválil deklaráciu, ktorou sa Kosovo oficiálne vyhlásilo za samostatný štát. Deklaráciu podpísal kosovský prezident Fatmir Sejdiu, premiér Hashim Thaci a predseda parlamentu Jakup Krasniqi.

"My, demokraticky zvolení vodcovia nášho národa, touto deklaráciou vyhlasujeme Kosovo za nezávislý a suverénny štát," citoval premiér Thaci text deklarácie pred parlamentným zhromaždením. Kosovo bude "spoločnosťou, ktorá rešpektuje ľudskú dôstojnosť" a je pripravené čeliť "bolestivému odkazu minulosti v duchu zmierenia a odpustenia," uvádza sa v texte deklarácie.


VLAJKA
Akceptovanie novej modrej štátnej vlajky nezávislého Kosova zrejme pre Albáncov nebolo jednoduché. Boli príliš spojení s historickou červenou zástavou s dvojhlavým čiernym orlom, ktorá pripomína národného hrdinu Skanderbega. V 15. storočí viedol Skanderbeg, vlastným menom Gjergj Kastrioti, protiturecký odboj. Počas povstania používal dvojhlavého orla Byzantskej ríše. Od získania nezávislosti od Osmanskej ríše a vzniku Albánskeho kniežatstva v roku 1912 sa používala vlajka s čiernym orlom.     

Od roku 1928 bola na vlajke aj zlatá helma Skanderbega, po roku 1939 talianska kráľovská koruna a fašistické liktorské zväzky prútov so sekerou. Po druhej svetovej vojne - až do roku 1991 - pribudla zlatom lemovaná päťcípa komunistická hviezda. "Veľké Albánsko" vo svojich etnických hraniciach krátko existovalo v 40. rokoch 20. storočia pod talianskou korunou.

Po rozbití Juhoslávie nacistickým Nemeckom v apríli 1941 boli doň začlenené Kosovo a Metohija, časti Čiernej Hory, západného Macedónska a severného Grécka, obývané prevažne Albáncami.


ÚSTAVA
Kosovský parlament prijal 9. apríla 2008 novú ústavu Kosova. Ústava vyhlasuje Kosovo za sekulárnu republiku, "nezávislý, zvrchovaný, demokratický, jednotný a nerozdeliteľný štát". Kosovo je podľa textu odhodlané "budovať budúcnosť... ako slobodná, demokratická a mierumilovná krajina, ktorá bude vlasťou pre všetkých svojich občanov". Text zahŕňa garanciu ochrany práv srbskej menšiny, na základe plánu OSN pre "nezávislosť pod dohľadom", ktorú odmietlo Rusko, podporili ho však kosovskí Albánci a hlavné západné krajiny. Nová ústava Kosova vstúpila do platnosti 16. júna 2008.


HYMNA

Kosovský parlament 11. júna 2008 schválil veľkou väčšinou hlasov národnú hymnu, ktorou sa stala inštrumentálna skladba s názvom Európa. Tú zložil hudobný skladateľ Mehdi Mendjici. Za prijatie kompozície hlasovalo 72 poslancov, 15 bolo proti a piati sa zasadnutia snemovne nezúčastnili.


ARMÁDA
V odštiepeneckej srbskej provincii Kosovo oficiálne začala pôsobiť 21. januára 2009 novozriadená armáda. Kosovská vláda začala 4. februára 2009 vytvárať vlastnú tajnú službu, za ktorej riaditeľa vymenoval prezident Fatmir Sejdiu bývalého policajného dôstojníka Bashkima Smakaja. Vymenovanie šéfa Kosovskej spravodajskej služby (KIA) prišlo o dva mesiace neskôr, než vláda v Prištine plánovala, pretože musela čakať na medzinárodný súhlas. Nová organizácia bude mať na starosti vyšetrovanie v oblastiach ako medzinárodný terorizmus či organizovaný zločin.


EURÓPSKA ÚNIA

V Kosove 9. decembra 2008 oficiálne odštartovala svoje pôsobenie civilná misia Európskej únie (EULEX). Jej cieľom je pomáhať Kosovu v jeho prechode k európskym štandardom v oblasti politiky, spravodlivosti či colnej správy a postupne má prevziať hlavnú zodpovednosť od kosovskej misie OSN (UNMIK).
Bezpečnostná rada OSN (BR OSN) dala 26. novembra 2008 pre EULEX zelenú po tom, čo sa s Belehradom dohodla na reorganizácii misie UNMIK v Srbmi obývaných oblastiach Kosova. Priština však šesťbodový plán, podľa ktorého v týchto oblastiach zostanú polícia, colné a súdne orgány naďalej pod správou OSN, odmietla.      

EULEX s rozpočtom 205 miliónov eur je doteraz najväčšou civilnou misiou EÚ v rámci európskej bezpečnostnej a obrannej politiky. V plnej operačnej sile ju tvorí 1900 zahraničných  a 1100 miestnych pracovníkov. Ide najmä o policajtov, sudcov, súdnych úradníkov a colníkov. Na jej čele stojí Yves de Kermabon a má mandát predbežne na dva roky.

Kosovo sa od Srbska s podporou Západu jednostranne odtrhlo vo februári tohto roka. Doposiaľ ho ako nezávislý štát uznalo 53 krajín zo 192 členských štátov OSN. Belehrad jednostranné vyhlásenie nezávislosti doteraz neakceptoval a naďalej bojuje za zotrvanie Kosova v rámci Srbska.

Európsky parlament 5. februára 2009 vyzval tie členské krajiny Európskej únie, ktoré ešte neuznali nezávislosť Kosova, aby tak urobili. Týka sa to Cypru, Grécka, Španielska, Rumunska a Slovenska.

 

(hnonline 22.7.2010)

 
SNS Europsky parlament
EFD MELD
Nasi europoslanci Facebook
© Jaroslav Paška 2017

späť