SNS - Slovenská národná strana

Pokračovanie „manipulátorov z Bruselu“, alebo zovzájomnenie dlhov je len sprostá zlodejina

<< Predošlá aktualita

Ďalšia aktualita >>

Po mnohých vašich otázkach k predchádzajúcemu príspevku zverejnenému v mesačníku EXTRA PLUS, pripájam súvisiace doplňujúce informácie.


Na úvod trochu zjednodušený model:

Predstavte si situáciu, že v štvorbytovom dome žijú štyri rôzne rodiny. Španielska rodina má dlžoby za 300 000 EUR, estónska rodina je skoro bez dlžôb, slovenská rodina spláca spotrebný úver 2 000 EUR a u gréckej rodiny už klope na dvere exekútor s hrozbou zhabania bytu pre život nad pomery a nesplácanie dlžôb.


Správca budovy Barroso vie, že vzhľadom na životný štýl ani grécka ani španielska rodina už svoje dlhy nedokážu splatiť, chce však, aby zostali v dome bývať.

Preto príde s nápadom, že vytvorí „FOND NA SPLÁCANIE DLHOV“, ktorý od španielskej aj gréckej rodiny prevezme všetky dlhy, prevyšujúce 60 % ich hrubého ročného príjmu.


Súčasne správca Barroso požiada slovenskú aj estónsku rodinu, aby dobrovoľne prijali zodpovednosť za spoločné splácanie všetkých dlhov prenesených do tohto „FONDU“ od gréckej a španielskej rodiny a splácali ich napr. ďalších 25 rokov.


Zamýšľate sa prečo by slovenská a estónska rodina mali robiť? Prečo by mali oni platiť tie dlhy Grékov a Španielov? Zdanlivo absurdné, že ... ? Možno by ste povedali, že správca Barroso je blázon.


Barrosovi som svoj názor na túto zlodejinu tlmočil na Konferencii predsedov Európskeho parlamentu v júni 2012:


http://www.sns.sk/aktuality/jaroslav-paska-barrosovi-vase-zovzajomnenie-dlhov-v-unii-bude-vacsia-zlodejcina-nez-chavezovo-vyvlastnovanie/


Dnes sa však už ukazuje, že manipulátori to hravo zvládnu.


Barrosovi byrokrati postupne rozpracovali tento nehorázny nápad, a keďže súčasné legislatívne prostredie nedovoľuje „prelievanie“ dlhov na iné štáty, postupne sa dopracovali až k vidine tzv. Spojených štátov európskych, prakticky federálneho usporiadania EÚ. To by okrem iného znamenalo aj spoločnú „štátnu“ pokladnicu a spoločný „zovzájomnený“ dlh.


Preto začali „nahlodávať“ existujúce usporiadanie únie, aby na svoj zámer mali legislatívne krytie, aj keď kľúčové zmeny nepochybne plánujú až s novozvoleným Európskym parlamentom, kde sa nádejajú, že budú mať potrebné zastúpenie eurohujerov. Napokon, preto verejnosť strašia euroskeptickými a eurorealistickými stranami.


Už v decembri predložili na schválenie do parlamentu správu Gualtieriho a Trzaskowského k ústavným problémom viacstranného riadenia v Európskej únii.


Rovnako ako v zmluvách „šmejdov“ okrádajúcich dôchodcov, aj v tejto správe s množstvom ľúbivých bodov sú skryté kľúčové výzvy k „zovzájomneniu“ dlhov a na transformáciu EÚ.


Napríklad: „...predpokladá dočasné vytvorenie fondu, do ktorého sa vložia všetky dlhy členských štátov spĺňajúcich určité kritériá, ktoré presahujú 60 %, pričom sa dlh splatí počas približne 25 rokov a vytvorí sa teda fond, ktorý by spolu s presadzovaním všetkých existujúcich mechanizmov udržal celkový dlh členských štátov v budúcnosti pod 60 %...“


A čuduj sa svete aj naši zástupcovia v EP zo Smeru, KDH, SDKU, SMK a HZDS sa pripojili k „výzve“, Európskej komisii, aby nám láskavo umožnila novými mechanizmami splácať dlhy Grékov, Španielov, Portugalcov ...


Správa bola prijatá pomerom 359 (ZA) : 115 (PROTI) : 31 (ZDRŽALI SA + NEPRÍTOMNÍ)


Nedá mi na tomto mieste nepripomenúť rozprávku o troch grošoch, kde jeden groš vraciam otcovi, druhý platím synovi a ten tretí trovím sám. Pretransformovaná na nový návrh pravidiel EÚ by asi mala scenár typu: nič netrovím, nemám čo dať otcovi a syn s vnukom a pravnukom budú splácať tri groše, ktoré strovili obyvatelia bankrotujúcich krajín a ich nezodpovedné vlády ...


Slovenčina je nepochybne krásny a bohatý jazyk. Mám rád jeho emotívne nuansy, ktoré umožňujú vyjadriť skutočne široké spektrum nálad, pocitov a vzťahov.

So slovom „zovzájomnenie“ som sa však prvýkrát stretol až v Bruseli. Pripomína mi „znárodnenie“ a oba výrazy sú len neuveriteľne úbohou maskou na ich skutočný obsah: a tým je – iba sprostá ZLODEJINA .....


Nižšie prikladám niekoľko úmyselne „zašitých“ bodov tejto správy.


SPRÁVA

k ústavným problémom viacstranného riadenia v Európskej únii

Spravodajcovia: Roberto Gualtieri a Rafał Trzaskowski


(výber bodov 1., 2., 49., 50., 55.- 57.)


Európsky parlament,


1. znovu pripomína svoju vôľu dosiahnuť skutočnú hospodársku a menovú úniu s rozšírením právomocí Európskej únie, najmä v oblasti hospodárskej politiky, a posilnením jej rozpočtových kapacít, ako aj úlohy a demokratickej zodpovednosti Komisie a výsad Parlamentu;


2. zastáva názor, že vyššia rozpočtová kapacita by mala vychádzať z osobitných vlastných zdrojov (vrátane dane z finančných transakcií) a rozpočtovej kapacity, ktorá by mala v rámci rozpočtu Únie podporovať rast a sociálnu súdržnosť, zameriavať sa na nevyváženosť, štrukturálne rozdiely a finančné núdzové situácie, ktoré sa priamo týkajú menovej únie, bez toho, aby sa oslabila tradičná funkcia rozpočtu Únie týkajúca sa financovania spoločných politík;


49. považuje vytvorenie tohto nástroja za prvú etapu posilňovania fiškálnej kapacity HMÚ a zdôrazňuje, že finančné zdroje nástroja pre konvergenciu a konkurencieschopnosť musia byť neoddeliteľnou súčasťou rozpočtu EÚ, avšak mimo rámca stropov VFR, tak aby sa rešpektovali zmluvy a právne predpisy EÚ a aby bola zabezpečená neobmedzená účasť Európskeho parlamentu ako rozpočtového orgánu, a to okrem iného tým, že o prideľovaní príslušných rozpočtových prostriedkov bude možné rozhodovať podľa jednotlivých prípadov;


50. vyzýva na zahrnutie nových vlastných zdrojov financovaných z príspevkov členských štátov zapojených v rámci nástroja pre konvergenciu a konkurencieschopnosť podľa zmeneného rozhodnutia o vlastných zdrojoch a že sa príjmy z tohto nového vlastného zdroja budú prideľovať na výdavky spojené s týmto nástrojom, a požaduje zmenu rozhodnutí o vlastných zdrojoch alebo – ak to nie je možné – využívanie príjmov z dane z finančných transakcií ako iné príjmy, ktoré by svojou výškou zodpovedali takýmto priamym príspevkom;


55. domnieva sa, že nadmerný dlh by mal byť postupne presunutý do fondu na splácanie dlhu na základe modelu Nemeckej hospodárskej rady odborníkov, ktorý predpokladá dočasné vytvorenie fondu, do ktorého sa vložia všetky dlhy členských štátov spĺňajúcich určité kritériá, ktoré presahujú 60 %, pričom sa dlh splatí počas približne 25 rokov a vytvorí sa teda fond, ktorý by spolu s presadzovaním všetkých existujúcich mechanizmov udržal celkový dlh členských štátov v budúcnosti pod 60 %;


56. víta skutočnosť, že Komisia 2. júla 2013 po dohode tzv. dvojky vytvorila skupinu odborníkov pod vedením pani Gertrudy Trumpel-Gugerellovej, ktorej úlohou je dôkladne posúdiť hlavné vlastnosti prípadného fondu na splácanie dlhov a tzv. eurobondov, vrátane akýchkoľvek právnych ustanovení, finančnej architektúry a doplnkových rozpočtových rámcov, a plánuje vyjadrenie k týmto záležitostiam po predložení správy skupiny odborníkov;


57. domnieva sa, že harmonizácia základov priamych daní podľa článku 115 ZFEÚ a nepriamych daní podľa článku 113 ZFEÚ predstavuje dôležitý krok na ceste k vytvoreniu skutočnej hospodárskej únie, ktorá by v prípade, že sa v Rade nepodarí dosiahnuť požadovaný jednomyseľný súhlas, umožňovala zavedenie posilnenej spolupráce;


Úplné znenie predmetnej správy je dostupné na:

http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-%2F%2FEP%2F%2FNONSGML+REPORT+A7-2013-0372+0+DOC+PDF+V0%2F%2FSK


Hlasovanie o správe je dostupné na:

http://www.votewatch.eu/en/constitutional-problems-of-a-multitier-governance-in-the-eu-motion-for-resolution-vote-resolution-as.html

 
SNS Europsky parlament
EFD MELD
Nasi europoslanci Facebook
© Jaroslav Paška 2017

späť